alebo ako som to časovo (ne)zvládal v horizonte hodín až mesiacov...
Ako vyzerala moja príprava od septembra až po deň prijímačiek
V dnešnom článku sa vraciam o rok dozadu, teda do obdobia, keď som prvýkrát začal chodiť na hodiny Biológie, Chémie a Fyziky a začal som sa pripravovať na medicínu. Moja príprava na medicínu začala totiž pomerne neskoro - ešte do začiatku septembra som svoje úsilie venoval príprave na školu technického zamerania.
Koncom septembra sa to však zmenilo a s tým sa zmenili aj moje návyky v oblasti intenzívneho učenia. Niekedy začiatkom októbra som si zohnal svoje testovnice na 1. LF v Prahe a hneď som ich začal skúmať. Moje prvé pohľady a pokusy niečo sa z nich naučiť boli rozpačité a sám som nevedel ako sa rozbehnúť a začať sa učiť trochu viac systematicky. V druhej polovici októbra som si vypracoval akýsi časový plán, v ktorom som si stanovil, že koľko otázok zvládam približne prejsť za jeden deň a vychádzalo mi, že zhruba koncom januára by som mal mať testovnice prvýkrát prejdené. (Samozrejme nestačí ich prejsť len raz, práve preto to plánovanie bolo približne takéto)
Moje plány však viac či menej nevychádzali a zhruba na začiatku decembra sa môj systém začal rúcať. Biológia bola zvládnuteľná (myslím, že som si stanovil na prejdenie 50 otázok denne), ale ďalšie predmety boli na tom o dosť horšie a všetko som si musel pracne hľadať vo viacerých zdrojoch a moja príprava sa značne brzdila. Najviac ma hnevalo to, že témy v testovniciach boli viac menej rozhádzané (ak nerátam fyziku a somatológiu v biológii) a to najviac brzdilo moje plynulé napredovanie. Totiž, obrovské množstvo informácií som prvýkrát videl až počas tejto prípravy a to bola asi najväčšia chyba. (mal som nedostatky oproti niekomu, kto sa na medicínu chystal už aspoň od tretieho ročníka SŠ)
Ešte niekedy v decembri sa mojou primárnou fakultou stala tá Hradecká a moja príprava na 1. LF - teda učenie sa z testovníc - začala upadať. Celý tento systém sa zrútil niekedy až v januári, keď boli sklzy tak veľké, že sa mi už neoplatilo to dobiehať. Jednoducho som si povedal, že sa to nedá zvládnuť všetko poriadne prejsť a budem musieť prejsť z testovníc menej otázok ale o to intenzívnejšie.
Moje učenie a celá príprava totiž nespočívala v tom, že všetko rýchlo "natrepem" do hlavy a možno si to budem pamätať. Práve naopak, vždy som sa snažil jednu celú tému v rámci predmetu plne pochopiť a až tak sa posunúť k ďalšej.
Časovo som to však nezvládol a moja príprava z testovníc upadla na menšiu dennú dávku otázok, ktoré som sa však snažil prejsť poriadne. Vedel som, že ak vôbec, tak niektoré otázky prejdem do termínu prijímačiek len raz, maximálne dvakrát a bál som sa toho, že mi to nebude ani zďaleka stačiť.
V marci som sa však na celé testovnice takmer úplne vykašľal a
moja príprava nabrala konečne ten správny smer, ktorý som mal použiť už hneď na
začiatku. Vzal som si nejakú z kníh, ktoré som spomínal v článku Príprava
na prijímačky a z nich som začal študovať tému, ktorú som si potom v
testovnici už len zopakoval. Napr. som si naštudoval celý kardiovaskulárny systém
z Biológia pre gymnáziá, Biologie v kostce a Príprava na maturitu a prijímacie skúšky na VŠ a tieto poznatky som si v testovnici už
len otestoval. Pri niektorých témach to nebolo také jednouché, keďže v
testovnici nie sú pokope, pri iných to však bolo ľahšie. Najľahšie to bolo asi
pri fyzike, lebo témy v nej na seba logicky nadväzujú a prakticky sa zhodujú s Obsahom knihy Fyzika v kostce.
Tento štýl prípravy mi vydržal prakticky až do začiatku mája, kedy to začalo byť "husté" a zistil som, že na maturitu z fyziky ešte neviem poriadne nič (úroveň príkladov je o niečo vyššia + treba vedieť viac teórie, ako na prijímačky) a preto som si s prijímačkami dal pauzu a začal sa intenzívne venovať maturite. Asi dva týždne fyzike, týždeň Slovenčine a dva dni Angličtine. Na biológiu čas nezvýšil, avšak jej som sa venoval celý rok a nemohol som si dovoliť učiť sa ešte aj maturitné témy osobitne.
Hneď po úspešnej (a veľmi pohodovej!) maturite som si dal 4-5 dní voľna - žiadne knihy, učenie, úplný reset - aby som sa opäť k učeniu vrátil niekedy začiatkom júna. Prijímačky v Martine boli 7. a 9. júna (prvý termín všeo. a druhý zubné) a tie české som mal 22. v Hradci a 23. v Prahe. Takže na začiatku júna som mal zhruba týždeň na opakovanie do Martina. Ten prešiel veľmi rýchlo a už v tej dobe som si hovoril, že do Martina pôjdem, ale veľa si od neho nesľubujem a celú svoju prípravu som orientoval na opakovanie tém v Odporúčanej literatúre do HK.
Po prijímačkách v Martine však prišiel zlomový moment celej prípravy, ktorý mi pomohol najviac. Posledné dva týždne pred prijímačkami som si stihol prejsť a hlavne zopakovať možno až 50% všetkých vecí, ktoré sa vyskytli na prijímačkách a som veľmi rád, že som sa po nevydarených prijímačkách v Martine na nič nevykašľal, že som nič nenechal na náhodu a učil sa do posledného možného dňa. Stihol som si totiž počas tohto obdobia zopakovať veľmi veľa vecí, ktoré sa vyskytli v teste a hoci som nevedel na stopercent správnu odpoveď na všetky z nich, aspoň podvedome som sa rozhodol správne pri veľkej časti otázok.
Výsledok bol taký, že 23.6., po napísaní prvej časti prijímačiek v Prahe, som sa pozrel do informačného systému a našiel tam výsledok z prijímačiek v Hradci, kde som dosiahol uspokojivý počet bodov, vďaka ktorým o necelé dva týždne začína moja cesta na VŠ.
Ako vyzeral môj bežný deň
Môj bežný deň počas prípravy na medicínu vyzeral vždy trochu inak ale pokúsim sa aspoň zhruba priblížiť väčšinu mojich dní od začiatku októbra až do termínu prijímacích skúšok.
Počas môjho bežného pracovného dňa prebiehalo všetko normálne, samozrejme som ráno vyrazil do školy, niekedy na hodiny, ktoré ma aj niečomu naučili, niekedy zas na také, kde som len strácal drahocenný čas a vedel som, že keby som ten čas strávil doma, určite by som sa toho naučil viac, ako v škole. To je ale aj tak bezpredmetné, pretože do školy musíš chodiť tak, ako všetci ostatní.
Po nej som však prišiel domov a väčšinou som si na hodinu (od štvrtej do piatej) dal od učenia, kníh a všetkých vecí pokoj a naplno som relaxoval. Niekedy sa tento čas samozrejme natiahol, všetko záviselo len od toho, akú som mal náladu. Potom som však dosť často bojoval sám so sebou. Až po dlhšej dobe som si zvykol hneď po tejto pauze venovať sa opäť dôležitým veciam. Na 5 minút som sa snažil "vypnúť" svoj pud sebazáchovy, vziať testovnicu, resp. knihu z ktorej som sa chcel učiť, do ruky, a jednoducho začať pracovať. Zvyčajne po prekonaní tejto strastiplnej päťminútovky sa veci rozbehli a nabrali tempo.
Čas väčšinou počas takéhoto učenia bežal ako voda a často som sa pristihol pri tom, že som prešiel napr. len 20% denného plánu a bolo už deväť hodín večer. Niekedy sa dalo pridať, inokedy jednoducho nie. Boli dni, keď som svoj predsavzatý plán dodržal o 23:00, inokedy o jednej v noci, alebo niekedy vôbec.
Celá príprava bola veľmi náročná a dovolím si povedať, že ak sa jedná o časovú náročnosť prípravy na medicínu, je určite v top trojke, oproti iným odborom a študijným programom. Či už som sa rozprával s človekom, ktorý sa pripravoval na techniku, ekonómiu či právo, žiaden nevenoval príprave na prijímačky toľko času, ako ja. (myslím, že určite nie som výnimka, všetci medici v mojom okolí venovali príprave veľmi veľa času)
Učenie cez víkend bolo samozrejme obdobné, len s tým rozdielom, že som si po ťažkom týždni doprial oddych v podobe dlhšieho spánku a pracovať som začal oddýchnutý.
Pár rád na záver
Aby sa
tento článok netočil celý čas len okolo mňa, ale aby mal aj nejakú pridanú
hodnotu, pokúsim sa Ti zhrnúť nejaké rady z vlastnej skúsenosti, aby si čo
najlepšie zvládal prípravu, či už fyzicky, psychicky ale hlavne časovo a
nezbláznil sa z toho.
- Čo najskôr sa rozhodni, ktorým smerom sa chceš vydať! Jednoducho neotáľaj a ak chceš skutočne ísť na medicínu, rozhodni sa čo najskôr. Získaš tým drahocenný čas, ktorý môžeš venovať pokojnej príprave na prijímačky a hlavne včas vieš, že dejepis alebo geografiu môžeš viac menej zabudnúť a vypustiť z hlavy, ale takú chémiu a biológiu musíš držať v pamäti o čosi dlhšie.
- Počas SŠ sa venuj aspoň na jednom tvojom cieľovom predmete (bio, che, fyz) súťažiam a olympiádam. Fakt niekedy netreba veľa a celé tvoje pôsobenie na nejakej súťaži ti môže priniesť dôležité vedomosti, ktoré ťa posúvajú pred ostatných. Nikdy nevieš, kedy sa ti zíde vedieť niečo, čo sa práve na týchto predmetoch naučíš nad rámec bežných povinností.
- Neprokrastinuj a venuj sa učeniu komplexne. Nikdy nič z tvojich cieľových predmetov nezanedbávaj a snaž sa ich pochopiť ako jeden celok. Pretože všetko so všetkým súvisí. A samozrejme nebuď lenivý. To sa ti určite nevyplatí.
- Stanov si jasné ciele, uč sa aspoň s nejakým jednoduchým plánom. Nikdy nie tak, že nevieš, čo ešte nevieš. Mať plán je dôležitejšie ako si myslíš. Ak sa ti totiž nepodarí plniť ho, aspoň vieš, o koľko zaostávaš a kde musíš pridať.
- Keď nevieš, pýtaj sa! Je úplne jedno, čo si pomyslia iní, je jedno, že oni to vedia a ty nie. Chceš to vedieť aj ty a preto sa vždy, keď niečo nevieš, pýtaj. Zapamätáš si to o to lepšie a nakoniec to bude tvoja výhoda oproti ostatným.
- Jasne sa zameraj na témy, ktoré sa potrebuješ naučiť a omáčky vyselektuj. Nikdy sa neuč všetko s omáčkami. Uč sa to, načo sa ťa pýtajú a nie na to, čo je okolo. Získaš tým nielen čas, ale aj viac miesta na zapamätanie si dôležitejších vecí.
- Uč sa každý deň, hoci len trochu. Vždy si povedz, že je lepšie sa venovať tomu aspoň 20 minút a naučiť sa aspoň niečo, ako vôbec nič. Nie vždy je totiž dosť času na niekoľkohodinový maratón učenia. S takýmto návykom to však budeš brať oveľa jednoduchšie a ľahšie si zvykneš na to, že si opäť musíš sadnúť nad knihy.
- Uč sa dôsledne. Ak si nejakú tému dôkladne prejdeš, tak si ju musíš aj pamätať! Nemôžeš si dovoliť strácať čas nad jednou témou donekonečna.
- A ešte jedna rada na záver - buď v pohode. Keď to chceš, zvládneš to. Stačí sa snažiť, odoprieť si trochu oddychovania, dať nabok lenivosť a poriadne sa pripravovať. Keď sa budeš učiť dôsledne, tak to máš vyhrané. Držím ti prsty!
WD