Harmonogram učenia 

alebo ako som to časovo (ne)zvládal v horizonte hodín až mesiacov...

Ako vyzerala moja príprava od septembra až po deň prijímačiek

V dnešnom článku sa vraciam o rok dozadu, teda do obdobia, keď som prvýkrát začal chodiť na hodiny Biológie, Chémie a Fyziky a začal som sa pripravovať na medicínu. Moja príprava na medicínu začala totiž pomerne neskoro - ešte do začiatku septembra som svoje úsilie venoval príprave na školu technického zamerania.

Koncom septembra sa to však zmenilo a s tým sa zmenili aj moje návyky v oblasti intenzívneho učenia. Niekedy začiatkom októbra som si zohnal svoje testovnice na 1. LF v Prahe a hneď som ich začal skúmať. Moje prvé pohľady a pokusy niečo sa z nich naučiť boli rozpačité a sám som nevedel ako sa rozbehnúť a začať sa učiť trochu viac systematicky. V druhej polovici októbra som si vypracoval akýsi časový plán, v ktorom som si stanovil, že koľko otázok zvládam približne prejsť za jeden deň a vychádzalo mi, že zhruba koncom januára by som mal mať testovnice prvýkrát prejdené. (Samozrejme nestačí ich prejsť len raz, práve preto to plánovanie bolo približne takéto)

Moje plány však viac či menej nevychádzali a zhruba na začiatku decembra sa môj systém začal rúcať. Biológia bola zvládnuteľná (myslím, že som si stanovil na prejdenie 50 otázok denne), ale ďalšie predmety boli na tom o dosť horšie a všetko som si musel pracne hľadať vo viacerých zdrojoch a moja príprava sa značne brzdila. Najviac ma hnevalo to, že témy v testovniciach boli viac menej rozhádzané (ak nerátam fyziku a somatológiu v biológii) a to najviac brzdilo moje plynulé napredovanie. Totiž, obrovské množstvo informácií som prvýkrát videl až počas tejto prípravy a to bola asi najväčšia chyba. (mal som nedostatky oproti niekomu, kto sa na medicínu chystal už aspoň od tretieho ročníka SŠ)

Ešte niekedy v decembri sa mojou primárnou fakultou stala tá Hradecká a moja príprava na 1. LF - teda učenie sa z testovníc - začala upadať. Celý tento systém sa zrútil niekedy až v januári, keď boli sklzy tak veľké, že sa mi už neoplatilo to dobiehať. Jednoducho som si povedal, že sa to nedá zvládnuť všetko poriadne prejsť a budem musieť prejsť z testovníc menej otázok ale o to intenzívnejšie.

Moje učenie a celá príprava totiž nespočívala v tom, že všetko rýchlo "natrepem" do hlavy a možno si to budem pamätať. Práve naopak, vždy som sa snažil jednu celú tému v rámci predmetu plne pochopiť a až tak sa posunúť k ďalšej.

Časovo som to však nezvládol a moja príprava z testovníc upadla na menšiu dennú dávku otázok, ktoré som sa však snažil prejsť poriadne. Vedel som, že ak vôbec, tak niektoré otázky prejdem do termínu prijímačiek len raz, maximálne dvakrát a bál som sa toho, že mi to nebude ani zďaleka stačiť.

V marci som sa však na celé testovnice takmer úplne vykašľal a moja príprava nabrala konečne ten správny smer, ktorý som mal použiť už hneď na začiatku. Vzal som si nejakú z kníh, ktoré som spomínal v článku Príprava na prijímačky a z nich som začal študovať tému, ktorú som si potom v testovnici už len zopakoval. Napr. som si naštudoval celý kardiovaskulárny systém z Biológia pre gymnáziá, Biologie v kostce a Príprava na maturitu a prijímacie skúšky na VŠ a tieto poznatky som si v testovnici už len otestoval. Pri niektorých témach to nebolo také jednouché, keďže v testovnici nie sú pokope, pri iných to však bolo ľahšie. Najľahšie to bolo asi pri fyzike, lebo témy v nej na seba logicky nadväzujú a prakticky sa zhodujú s Obsahom knihy Fyzika v kostce. 

Tento štýl prípravy mi vydržal prakticky až do začiatku mája, kedy to začalo byť "husté" a zistil som, že na maturitu z fyziky ešte neviem poriadne nič (úroveň príkladov je o niečo vyššia + treba vedieť viac teórie, ako na prijímačky) a preto som si s prijímačkami dal pauzu a začal sa intenzívne venovať maturite. Asi dva týždne fyzike, týždeň Slovenčine a dva dni Angličtine. Na biológiu čas nezvýšil, avšak jej som sa venoval celý rok a nemohol som si dovoliť učiť sa ešte aj maturitné témy osobitne. 

Hneď po úspešnej (a veľmi pohodovej!) maturite som si dal 4-5 dní voľna - žiadne knihy, učenie, úplný reset - aby som sa opäť k učeniu vrátil niekedy začiatkom júna. Prijímačky v Martine boli 7. a 9. júna (prvý termín všeo. a druhý zubné) a tie české som mal 22. v Hradci a 23. v Prahe. Takže na začiatku júna som mal zhruba týždeň na opakovanie do Martina. Ten prešiel veľmi rýchlo a už v tej dobe som si hovoril, že do Martina pôjdem, ale veľa si od neho nesľubujem a celú svoju prípravu som orientoval na opakovanie tém v Odporúčanej literatúre do HK.

Po prijímačkách v Martine však prišiel zlomový moment celej prípravy, ktorý mi pomohol najviac. Posledné dva týždne pred prijímačkami som si stihol prejsť a hlavne zopakovať možno až 50% všetkých vecí, ktoré sa vyskytli na prijímačkách a som veľmi rád, že som sa po nevydarených prijímačkách v Martine na nič nevykašľal, že som nič nenechal na náhodu a učil sa do posledného možného dňa. Stihol som si totiž počas tohto obdobia zopakovať veľmi veľa vecí, ktoré sa vyskytli v teste a hoci som nevedel na stopercent správnu odpoveď na všetky z nich, aspoň podvedome som sa rozhodol správne pri veľkej časti otázok.

Výsledok bol taký, že 23.6., po napísaní prvej časti prijímačiek v Prahe, som sa pozrel do informačného systému a našiel tam výsledok z prijímačiek v Hradci, kde som dosiahol uspokojivý počet bodov, vďaka ktorým o necelé dva týždne začína moja cesta na VŠ.

Ako vyzeral môj bežný deň

Môj bežný deň počas prípravy na medicínu vyzeral vždy trochu inak ale pokúsim sa aspoň zhruba priblížiť väčšinu mojich dní od začiatku októbra až do termínu prijímacích skúšok.

Počas môjho bežného pracovného dňa prebiehalo všetko normálne, samozrejme som ráno vyrazil do školy, niekedy na hodiny, ktoré ma aj niečomu naučili, niekedy zas na také, kde som len strácal drahocenný čas a vedel som, že keby som ten čas strávil doma, určite by som sa toho naučil viac, ako v škole. To je ale aj tak bezpredmetné, pretože do školy musíš chodiť tak, ako všetci ostatní.

Po nej som však prišiel domov a väčšinou som si na hodinu (od štvrtej do piatej) dal od učenia, kníh a všetkých vecí pokoj a naplno som relaxoval. Niekedy sa tento čas samozrejme natiahol, všetko záviselo len od toho, akú som mal náladu. Potom som však dosť často bojoval sám so sebou. Až po dlhšej dobe som si zvykol hneď po tejto pauze venovať sa opäť dôležitým veciam. Na 5 minút som sa snažil "vypnúť" svoj pud sebazáchovy, vziať testovnicu, resp. knihu z ktorej som sa chcel učiť, do ruky, a jednoducho začať pracovať. Zvyčajne po prekonaní tejto strastiplnej päťminútovky sa veci rozbehli a nabrali tempo.

Čas väčšinou počas takéhoto učenia bežal ako voda a často som sa pristihol pri tom, že som prešiel napr. len 20% denného plánu a bolo už deväť hodín večer. Niekedy sa dalo pridať, inokedy jednoducho nie. Boli dni, keď som svoj predsavzatý plán dodržal o 23:00, inokedy o jednej v noci, alebo niekedy vôbec. 

Celá príprava bola veľmi náročná a dovolím si povedať, že ak sa jedná o časovú náročnosť prípravy na medicínu, je určite v top trojke, oproti iným odborom a študijným programom. Či už som sa rozprával s človekom, ktorý sa pripravoval na techniku, ekonómiu či právo, žiaden nevenoval príprave na prijímačky toľko času, ako ja. (myslím, že určite nie som výnimka, všetci medici v mojom okolí venovali príprave veľmi veľa času)

Učenie cez víkend bolo samozrejme obdobné, len s tým rozdielom, že som si po ťažkom týždni doprial oddych v podobe dlhšieho spánku a pracovať som začal oddýchnutý. 

Pár rád na záver

Aby sa tento článok netočil celý čas len okolo mňa, ale aby mal aj nejakú pridanú hodnotu, pokúsim sa Ti zhrnúť nejaké rady z vlastnej skúsenosti, aby si čo najlepšie zvládal prípravu, či už fyzicky, psychicky ale hlavne časovo a nezbláznil sa z toho.

• Čo najskôr sa rozhodni, ktorým smerom sa chceš vydať! Jednoducho neotáľaj a ak chceš skutočne ísť na medicínu, rozhodni sa čo najskôr. Získaš tým drahocenný čas, ktorý môžeš venovať pokojnej príprave na prijímačky a hlavne včas vieš, že dejepis alebo geografiu môžeš viac menej zabudnúť a vypustiť z hlavy, ale takú chémiu a biológiu musíš držať v pamäti o čosi dlhšie.
• Počas SŠ sa venuj aspoň na jednom tvojom cieľovom predmete (bio, che, fyz) súťažiam a olympiádam. Fakt niekedy netreba veľa a celé tvoje pôsobenie na nejakej súťaži ti môže priniesť dôležité vedomosti, ktoré ťa posúvajú pred ostatných. Nikdy nevieš, kedy sa ti zíde vedieť niečo, čo sa práve na týchto predmetoch naučíš nad rámec bežných povinností.
• Neprokrastinuj a venuj sa učeniu komplexne. Nikdy nič z tvojich cieľových predmetov nezanedbávaj a snaž sa ich pochopiť ako jeden celok. Pretože všetko so všetkým súvisí. A samozrejme nebuď lenivý. To sa ti určite nevyplatí.
• Stanov si jasné ciele, uč sa aspoň s nejakým jednoduchým plánom. Nikdy nie tak, že nevieš, čo ešte nevieš. Mať plán je dôležitejšie ako si myslíš. Ak sa ti totiž nepodarí plniť ho, aspoň vieš, o koľko zaostávaš a kde musíš pridať.
• Keď nevieš, pýtaj sa! Je úplne jedno, čo si pomyslia iní, je jedno, že oni to vedia a ty nie. Chceš to vedieť aj ty a preto sa vždy, keď niečo nevieš, pýtaj. Zapamätáš si to o to lepšie a nakoniec to bude tvoja výhoda oproti ostatným.
• Jasne sa zameraj na témy, ktoré sa potrebuješ naučiť a omáčky vyselektuj. Nikdy sa neuč všetko s omáčkami. Uč sa to, načo sa ťa pýtajú a nie na to, čo je okolo. Získaš tým nielen čas, ale aj viac miesta na zapamätanie si dôležitejších vecí.
• Uč sa každý deň, hoci len trochu. Vždy si povedz, že je lepšie sa venovať tomu aspoň 20 minút a naučiť sa aspoň niečo, ako vôbec nič. Nie vždy je totiž dosť času na niekoľkohodinový maratón učenia. S takýmto návykom to však budeš brať oveľa jednoduchšie a ľahšie si zvykneš na to, že si opäť musíš sadnúť nad knihy. 
• Uč sa dôsledne. Ak si nejakú tému dôkladne prejdeš, tak si ju musíš aj pamätať! Nemôžeš si dovoliť strácať čas nad jednou témou donekonečna.
• A ešte jedna rada na záver - buď v pohode. Keď to chceš, zvládneš to. Stačí sa snažiť, odoprieť si trochu oddychovania, dať nabok lenivosť a poriadne sa pripravovať. Keď sa budeš učiť dôsledne, tak to máš vyhrané. Držím ti prsty!

WD

Príprava na prijímačky

alebo čoho sa treba držať a čo musíš vedieť, aby si to úspešne zvládol...

V septembri, keď to všetko začalo, som najprv začal uvažovať o 1. LF v Prahe ako o mojej primárnej fakulte, kam sa budem pripravovať. Preto sa moja prvotná príprava venovala práve tejto fakulte, čo sa však časom zmenilo a túto pozíciu prebrala fakulta v Hradci, na ktorú som sa napokon aj dostal a teda splnil som svoj najvyšší cieľ. Zubarina na LF HK. 

Tento článok budem venovať najmä požiadavkám na prijímačkách v Hradci Králové, avšak v samom závere spomeniem aj moje ďalšie želiezka v ohni - 1. LF v Prahe a LF v Martine.

Hradec Králové
(nasledujúci text platí pre Všeobecné a Zubné lekárstvo takisto, pretože test je pre oba študijné programy rovnaký, rozdielny je len počet prijatých uchádzačov a teda aj bodová hranica)

Takže, v Hradci Králové sú prijímačky robené formou testov, kde test pozostáva z 80 otázok a je rozdelený do štyroch častí - Biológia, Somatológia, Chémia a Fyzika. Každá časť pozostáva z 20-tich otázok a hoci sa to nie vždy zdá, skutočne tieto otázky nepresahujú rozsah učiva na SŠ. Okrem toho stále vychádzajú z aktuálnej Odporúčanej literatúry, ktorá by sa mala nachádzať TU v časti Prílohy. 

Maximálny počet bodov, ktorý je možné získať je 80, za každú správnu odpoveď dostávaš 1 bod, za neuvedenie odpovede 0 bodov a za nesprávnu odpoveď sa Ti strháva 0,25 bodu.

Ďalšie informácie o prijímačkách ako počet prijímaných, informácie o poplatkoch atď. nájdeš TU a v tomto článku sa presuniem priamo na obsah testov.

Biológia

Pre väčšinu najpríjemnejší predmet v rámci tejto skupiny predmetov je pohodový aj v prijímačkovom teste na LFHK. Ako som spomenul vyššie, 20 otázok sa venuje samotnej Biológii a témy otázok sú najmä - Živé sústavy, Bunky, Vírusy, Baktérie, Funkcie živých sústav a Genetika. Iné témy by sa v tomto teste objaviť nemali a ak aj náhodou áno, tieto vyššie spomenuté sú jednoznačne dominantné. 

Čo sa týka mojej prípravy na biológiu, snažil som sa nič nezanedbať, lebo som to považoval za najdôležitejší a zároveň najľahší predmet, kde sa dá nazbierať najviac bodov. Jednoducho, keď nemáš tušenie v chémii alebo vo fyzike, na biológii sa dá stále viac-menej vynájsť, musíš však poznať aspoň základy. Taká Genetika je jednoducho vec, ktorú treba vedieť poriadne a nenechať sa na nej nachytať. (Myslím si, že sa to dosť často láme v biológii práve na nej) A obzvlášť v HK, kde sa možno až polovica otázok venuje problematike Genetiky.

Pozor však na češtinu! Hoci sa zdá, že je slovenčine veľmi blízka, v biológii to nemusí byť celkom pravda a treba si dávať pozor na veci ako roup, škrkavka, spalničky, zarděnky atď. Určite si treba dané výrazy poriadne prejsť, zapamätať si ich a vedieť ich čo najskôr správne rozlíšiť, lebo oproti českým kolegom môžeš strácať drahocenný čas.

Učebnice a zdroje prípravy - stará testovnica z biológie na 1.LF v Prahe, učebnica Biológia pre  gymnáziá, kniha Biologie v kostce a aj kniha Príprava na maturitu a prijímacie skúšky na VŠ. Všetky tieto zdroje som kombinoval a zo všetkých som sa snažil pre seba vyťažiť maximum. Pridržiaval som sa stále čo najviac Tématických okruhov učiva v Odporúčanej literatúre. V závere prípravy som sa pozrel aj do knihy Nový přehled biologie od Rosypala, ale ten bol len doplnkom k vyššie spomenutým titulom. 

Pokiaľ sa skutočne budeš držať týchto odporúčaní, všetko si prejdeš dopodrobna (zaberie to veľmi veľa času), tak s biológiou by si mal byť na prijímačkách úspešný. Mne to stačilo na 17,5 boda z dvadsiatich. Jednoznačne najviac spomedzi týchto štyroch predmetov.

Somatológia

Sestra biológie, na SŠ prakticky jej priama súčasť. Z môjho pohľadu to je predmet asi druhý najpohodovejší a tiež pri ňom bolo kopec otázok, pri ktorých som si bol svojou odpoveďou stopercente istý. Témy otázok sú jednoduché - celé ľudské telo, od hlavy až po päty. Od os frontale cez vráskovcové teleso, hornú dutú žilu, menštruačný cyklus až po calcaneus. Skutočne všetko, čo súvisí s ľudským telom. 

Možno som teraz trochu vystrašil latinskými názvami, ale je treba na teste vedieť latinsky všetky hlavné kosti tela + telové orgány, niekedy aj ich časti (tenké črevo - dvanástnik (duodenum), lačník (jejunum), bedrovník (ileum)). Samozrejme opäť je tu čeština - bedrovník - kyčelník, pečeň - játra atď. Takisto ako pri biole si na to treba dať pozor a čítať pozorne a sústredene. Zameniť si totiž pečeň a črevá nie je pre teba nikdy dobré. 

Učebnice a zdroje prípravy - totožné s biológiou, avšak samozrejme odlišné časti v daných knihách. Opäť som sa snažil čo najviac pridŕžať Tématických okruhov a musím povedať, že pri somatológii sa mi to asi aj najviac darilo. Skutočne som si prešiel všetko čo som potreboval.

Bodový výsledok tiež nebol zlý, 13,75 boda bol z môjho pohľadu slušný výsledok. Na to, že je podľa mňa náročnosť otázok oproti biole o dosť vyššia, som bol spokojný.

Chémia

Milovaná aj nenávidená, je tam a musíš ju strpieť. V mojom prípade doslova. Z týchto predmetov som sa počas prípravy najviac trápil práve s chémiou. Je totiž rozsiahla, komplikovaná a pre mňa aj dosť mätúca. Venoval som jej veľmi veľa času (chodil som aj na doučovanie 2h týždenne) + v škole som mal dokopy 8 hodín chémie týždenne a doma sa jej tiež nedalo vždy vyhnúť. Treba vedieť všetko, ale najviac asi toto - biochémia (sacharidy, lipidy, proteíny, aminokyseliny, nukleové kyseliny, enzýmy a vitamíny), organika (názvoslovie, izoméria, typické reakcie a heterocykly), anorganika (názvoslovie, väzby, výpočty). Ako som napísal, je toho naozaj veľa a treba sa tomu venovať poriadne. Radšej vypusti trochu fyziky ak ti nejde tak dobre a venuj svoj čas chémii.

Za seba môžem povedať, že som sa zameral na to, čo mi ide z chémie najviac - biochémia - a musím povedať, že som spravil veľmi dobre. Ak si dobre pamätám, možno aj polovica otázok sa venovala tejto časti chémie a zvykne to takto byť dosť často. (asi kvôli tomu, že je biochémia blízko práve ľudskému telu a medicíne a v Hradci to chápu lepšie ako na iných fakultách a preto tomu venujú najviac priestoru) Takže moja rada znie jasne - staviť to na biochémiu, pretože tej nie je nikdy dosť a pomôže ti asi najviac. 

Ešte čo sa týka otázok z chémie, zamrzel ma fakt, že tam boli asi len 2-3 výpočty spomedzi 20 otázok, pretože tie som ovládal celkom bezproblémovo a veľa bodov som tým nezískal.

Učebnice a zdroje prípravy - stará testovnica z chémie na 1. LF v Prahe (ale asi len tak prvá polovica knihy, na druhú nezvýšil akosi čas :D ), Chémia pre 3. ročník gymnázia. Ďalej ťa asi trochu sklamem, ale mojim ďalším zdrojom boli len poznámky nadiktované mojim profesorom a viac-menej nič iné. On totiž nepoužíval žiadnu učebnicu, všetko nadiktoval a to všetko mi stačilo a zároveň pokrylo témy, ktoré sa vyskytujú na prijímačkách.

No a ako to pre mňa dopadlo? Na to, že chémiu som počas niektorých momentov prípravy doslova nenávidel, celkom slušne. 9,5 boda ma potešilo a spokojnosť bola na mieste.

Fyzika

Môj najobľúbenejší a zároveň aj maturitný predmet bola Fyzika. Najbližšie riadky ťa možno budú trochu desiť, ale skutočne mám fyziku spomedzi týchto predmetov najradšej. A zároveň chápem, že mnoho ľudí ju rado nemá. Pre mňa je však stelesnením dokonalej logiky a pravidelnosti. Okrem toho ma zvýhodňoval na prijímačkách aj fakt, že som sa fyzike venoval už od ZŠ. Stále to boli nejaké olympiády, súťaže a podobne. Pokiaľ máš aspoň trochu čas, venuj sa fyzike, vráti ti to niekoľkonásobne.

Najradšej som sa k nej vracal aj počas prípravy, pretože som mnohé veci poznal a len som si rozširoval svoje poznatky z každej oblasti. Avšak obsahuje mnoho tém, s ktorými som sa stretol až počas prípravy na maturitu, resp. počas počítania príkladov z testovnice na 1. LF. Napríklad Kirchhoffove zákony, nestacionárne magnetické pole či Faradayov zákon neboli úplnou samozrejmosťou a tiež som tomu musel venovať veľa času. Avšak dalo sa to pochopiť a zvládnuť celkom slušne. Na teste sa nachádzajú len príklady a to mne osobne vyhovovalo maximálne. Príklady sú mojou doménou a niektoré boli naozaj výborné. Avšak úroveň príkladov v HK je dosť vysoká. (všeobecne Česi majú fyziku oproti Slovákom na vyššej úrovni) ale aj samotní Česi si dosť často lámu s fyzikou hlavu. Nie je to jednoduché a veľa ľudí sa fyzike vyhýba na teste oblúkom. Ak totiž neodpovedajú na otázky z fyziky, body nestrácajú, ale ani nezískavajú. Táto taktika sa môže vypomstiť, ale je stále lepšia, ako tipovať hlúposti a stratiť zbytočne dôležité body.

Témy v otázkach boli rozsiahle, prakticky sa tam objavilo všetko, na čo si spomeniem. Určite sa treba pridŕžať Tématických okruhov a hlavne počítať veľa príkladov. V Hradci nie je ani tak dôležité na fyzike rozumieť čo treba počítať, niekedy stačí len poznať vzorec a správne dosadiť. Niekedy však samozrejme treba poznať celú tému podrobne aby si si dokázal odvodiť, ako sa dopracovať k správnemu výsledku. Treba poznať vzorce a počítať, počítať a ešte raz počítať.

Učebnice a zdroje prípravy - ako som už vyššie spomenul, bola to testovnica z 1. LF v Prahe, Fyzika v kostce (tá mi veľmi pomohla!), a okrem toho už len poznámky na maturitu. Odporúčam však najmä tú Fyziku v kostce - z nej čerpať informácie k danej problematike a v praxi to premietnuť do príkladov, buď z testovnice alebo skôr z nejakej zbierky, kde je úroveň príkladov vyššia. (v testovnici na 1. LF sú väčšinou ľahké príklady, s riešením do pol minúty)

Fyziku však treba všeobecne vnímať ako logickú vedu, kde všetko so všetkým súvisí a neodporúčam ti nič zanedbať. Avšak keď sa celkom na ňu necítiš, nesmúť, dá sa to aj bez nej! Len čítaj ďalej a dozvieš sa ako na to.

Z fyziky to bolo bodovo najbiednejšie. 7 bodov však takisto potešilo a dovolím si povedať, že aj vytvorilo zásadný rozdiel v tom, že som sa dostal bez problémov na zubarinu. Okrem toho je v Hradci bežné dostať z Fyziky nulu, takže o to viac, môžem byť spokojný.

Tipy na test
alebo čo potrebuješ vedieť, aby tvoja príprava bola jednoduchšia a písanie testu bezproblémové...

2h 45min je dosť času na kvalitné vyplnenie odpoveďového hárku. V prepočte niečo vyše 2 minúty na jednu otázku v teste. Treba sa však držať starého známeho - preskoč, čo nevieš, a nechaj si to na záver. Tak som to robil ja a počas testu som preskočil asi 7-8 otázok, pričom väčšina bola z chémie. Vrátil som sa k nim až na konci testu a vyplnil som pri nich odpoveď, len keď som si bol viac-menej istý. 

Hoci som napísal, že času je dosť, je podľa mňa škoda, že ho nie je ešte o trochu viac. Hlavne kvôli fyzike. Ku koncu testu som už nestíhal počítať ďalšie príklady hoci som vedel, že by som ich vyrátal, len som potreboval viac času. To však nie je až také dôležité. Dá sa to aj bez fyziky. Ukážem ti ako:
Bodová hranica na prijatie zo všeobecného lekárstva bola na prijímačkách na ak. rok 2016/17 29,75 bodov
a na zubné lekárstvo to bolo 39,25 bodu. 
Celkom v pohode, nie? Zdá sa, že ti netreba dosiahnuť veľa bodov, ale ten test je naozaj dosť ťažký a treba sa na neho poriadne pripraviť. Avšak čisto teoreticky, stačí ti vedieť poriadne len biológiu a somatológiu, možno trochu chémie a dáš to aj ty. Z fyziky nemusíš vyplniť ani jednu otázku a môžeš byť prijatý aj na zubarinu. V Hradci totiž môžeš z Fyziky dosiahnuť aj -5 bodov (to je minimum, ktoré dosiahneš, ak vyplníš z fyziky všetky odpovede a budú nesprávne) a stále si v hre o prijatie. Úplne stačí, ak zvládneš biológiu na 17,5 bodu, somatológiu na 13,75 a už si na všeobecnom! (toľko bodov som mal ja, čiže ozaj sa to dá) A teraz pridaj už len chémiu s 9,5 bodmi a si na zubarine, tak ako ja. (podotýkam, že chémia nie je moja silná stránka a zvládol som ju tiež) Všetko sa dá zvládnuť aj bez tej fyziky. Treba len chcieť, snažiť sa a poriadne makať.

Výhodou celých prijímačiek v Hradci je fakt, že prakticky polovica celého testu je biológia (pre mňa to bola výhra hneď). A myslím si, že aj pre väčšinu iných uchádzačov je to vyhovujúce, pretože biológia patrí podľa mňa stále k tým obľúbenejším oproti chémii či fyzike.

Čo sa týka ďalších vecí na prijímačkách, dávaj si pozor na posunutie otázok. Mne sa to chvalabohu nestalo, ale veľa ľudí si na to nedá pozor a odpoveď k otázke číslo 34. uvedú do políčka k 35. Stačí, že si to nevšimnú 5-6 otázok a šanca na prijatie môže byť stratená. Treba si na to dávať veľký pozor a odporúčam vám pred každým písaním odpovede do odpoveďového hárku skontrolovať číslo otázky a číslo na hárku.

Ďalšia vec, nad ktorou ti odporúčam sa zamyslieť, súvisí s tipovaním odpovedí. Ako už vieš, tak v Hradci za nesprávnu odpoveď strhávajú štvrť bodu. Nie je to veľa, ale aj tá štvrtina bodu môže spôsobiť katastrofu. Treba si poriadne rozmyslieť a zvážiť taktiku ešte pred písaním testu. Určite neodporúčam bezhlavo tipovať. Avšak, pokiaľ ti ide chémia a vieš, že spomedzi piatich možností môžeš vylúčiť až tri a zostali ti len dve, nad ktorými uvažuješ, tipni si správnu! Je vysoká šanca, že tvoj tip bude správny (tak trochu ti pomôže aj inštinkt) a 1 bod je dosť veľa na to, aby sa oplatilo tipnúť a risknúť správnu odpoveď. Avšak keď vieš, že fyzika je hrôza des a netušíš správnu odpoveď, radím ti netipovať. Veľmi pravdepodobne stratíš dôležitý štvrťbod, ktorý ti bude na konci chýbať.

Ďalším špecifikom testu na LFHK je zoskupovanie správnych odpovedí do jednej možnosti. Uvediem príklad:
Máme otázku s možnými odpoveďami A, B, C, D.
A možnosti na výber sú: 
1) platí A a C
2) platí B a D
3) platí A, B, C
4) neplatí ani jedna z uvedených možností A-D
5) platí iba C

Pri takto postavenej otázke, pokiaľ vieš na sto percent, že správna odpoveď je B, a ostatné odpovede nevieš vylúčiť ani potvrdiť, môžeš dobre kalkulovať a tvoja šanca na úspech je až 50%. (Ak by si nevedel, že B je správna odpoveď, šanca by bola len 20%, že trafíš dobrú možnosť.) Teraz však vieš, že vyberáš len medzi 2) a 3), lebo ostatné možnosti nezahŕňajú odpoveď B. V iných testoch na iné fakulty som sa s takouto výhodou nestretol a pokiaľ takticky dobre rozmýšľaš, určite to využiješ vo svoj prospech. (nečudoval by som sa, keby to bol zámer samotnej fakulty, resp. ľudí, ktorí vytvárajú testy, aby videli, ako dokážu uchádzači taktizovať a využívať takéto veci vo svoj prospech)
(v odkaze test na rok 2015/16, kde môžeš vidieť ako sú postavené celé otázky - Test 2015/16)

Dôrazne ti neodporúčam na teste opisovať alebo podvádzať. Neoplatí sa to a ak ťa chytia, máš po teste a aj po šanci dostať sa tento rok na fakultu. A okrem toho, aj keby ti taký podvod vyšiel, pokiaľ nie si schopný pripraviť sa na prijímačky, tak nie si schopný ani študovať na tejto fakulte. 

1. LF Praha

Ako som písal už v úvode, časť článku by som rád venoval aj ďalším dvom fakultám, kde som sa uchádzal o miesto. Jednou z nich bola 1. lekárska fakulta UK v Prahe. Na začiatku mojej prípravy bola primárnou, neskôr sa posunula na druhé miesto avšak celkovo na mňa pôsobila dobrým dojmom. Celá príprava na prijímačky bola prakticky totožná s tou do Hradca, takže tomu sa tu venovať nebudem, avšak napíšem niečo o tom, aké tam sú prijímačky a čo treba na prijímačky vedieť.

V Prahe oproti Hradcu je nevýhoda v tom, že na teste je len Biológia, Chémia a Fyzika. Žiadna somatológia, ktorá prináša pekné body. Okrem toho, celý test je viac či menej vyskladaný z testových kníh (otázky sú síce obmenené, ale aj tak sa nájde veľa bifľošov). Bifľošov, ktorí neriešia podstatu otázky, ale iba odpoveď. Zafixujú si ju, "sfotia" do hlavy a dokážu sa nabifliť celú testovú knihu. V hradci sa to prakticky nedá, pretože žiadna testovnica neexistuje a všetci sú zodpovední za svoje vlastné vedomosti z kníh a učebníc. Nie z jednej, ktorú sa dokázali nabifliť.

Samotný test obsahuje 300 otázok, pričom každému predmetu je venovaná rovná stovka otázok. Za správnu odpoveď je 1 bod, za nesprávnu alebo žiadnu odpoveď 0 bodov. Oproti HK sa netaktizuje, pokiaľ nevieš, tak tipuješ ostošesť. (to opäť vnímam ako nevýhodu, pretože dobrý tipér môže niekedy dopadnúť lepšie ako smoliar, ktorý sa pomýli) Avšak celé je to opäť len o tom, byť trpezlivý, dôkladne sa pripravovať, učiť a test pre teba nemôže byť problém.

Bodová hranica na prijatie bola v tomto roku 166 bodov na všeobecné a 223 bodov na zubné lekárstvo. Veľmi prijateľné bodové hranice, ktoré sa dajú s chladnou hlavou prekonať a dostaneš sa tam takpovediac v pohode. Aspoň na všeo. určite.

Pre predstavu - dosiahol som z chémie 61, z fyziky 73 a z biológie 67 bodov. (podotýkam, že v dobe písania fyziky a biológie som už vedel, že som prijatý na zubarinu do Hradca a biológiu som viac-menej už len natipoval a šiel preč. O tom však viac v článku Deň D)
Dokopy teda 201, stačilo to na všeobecné lekárstvo, na zubarinu nie, ale to ma netrápilo, pretože Hradec už bol v tej dobe istý.

Avšak aj tu platí, že sa netreba pri písaní testu ponáhľať, možnosti treba poriadne zvážiť a označiť len tú správnu. Ak sa pomýliš, tak hárok ti vymenia, ale strácaš drahocenný čas.

Obsah otázok, ako som už spomenul vyššie, vychádza z testovníc a je mu veľmi podobný. Narozdiel od Hradca, sú temý v biológii rozsiahlejšie, je tam málo somatológie ale veľa živočíchov a rastlín. Úroveň otázok je o čosi ľahšia oproti Hradcu, ale na druhej strane je otázok oveľa viac, takže si treba dať pozor na rozloženie času počas písania testu.

Viac informácií o tom, ako prebieha samotný test a že je to poriadna záťaž na výdrž sa dočítaš v článku Deň D.

Jesseniova LF v Martine

Jednu fakultu som mal vybratú aj na Slovensku a už v úvode musím povedať, že to boli najdivnejšie prijímačky. Neviem však prečo. Jedno však povedať viem, vyhodil som tam zbytočne svoje peniaze.

Týmto nechcem celú túto univerzitu zhadzovať, čiastočne som svoje peniaze vyhodil aj preto, že mi jednoducho nesedia ich prijímačky. Nemôžem mať predsa na prijímačkách 50% chémie. A okrem toho ešte dosť obsiahlej chémie, ktorá uteká ďaleko od tej príjemnej biochémie v Hradci. Chémia na prijímačkách v Martine je totiž skoro taká istá ako na nejaký čisto chemický odbor. Nič to však nemení na tom, že sú to ich pravidlá a je iba moja smola, že som dopadol, ako som dopadol.

Do Martina však tiež neexistujú testovnice a to považujem opäť za výhodu, lebo tam idú ľudia, ktorí naozaj niečo aj vedia a nebiflia sa všetky informácie zaradom.
Test pozostáva zo 160 otázok, 80 z chémie a 80 z biológie, pričom čas na vypracovanie je 2h 15min. Na to, že je čas o polhodinu kratší oproti Hradcu a otázok je dvakrát toľko, to bolo časovo veľmi náročné. Na jednu otázku vychádza zhruba 50 sekúnd, čo je pri niektorých otázkach, najmä tam, kde sú zložité chemické výpočty, nemožné. Za správnu odpoveď je 1 bod, za nesprávnu alebo žiadnu 0 bodov. Opäť sa tipuje ostošesť, ale s tým rozdielom, že ako to na Slovensku chodí, môžeš si vybrať spomedzi viacerých možností, kde môže byť správna viac ako jedna. Je to mätúce a ťažké, obzvlášť za taký krátky čas, porozmýšlať nad každou správnou možnosťou.

Okrem toho, testy sa píšu pre všeobecné a zubné lekárstvo osobitne. Teda jeden sa píše v jeden deň a druhý neskôr. Akoby sa nemohol písať test jeden a jeho výsledok by išiel do dvoch rebríčkov, tak ako to funguje v Česku.

No čerešničkou na torte je poplatok za prihlášku, ktorý je vo výške 60€, resp. na dva študijné programy 120€. Výška poplatku pomerne dosť vysoká. V porovnaní s tým sa v Česku platí zhruba 20€ za jednu prihlášku a hoci som ich poslal v Česku až päť, dokopy na tri rôzne fakulty (LF v Ostrave bola moja poistka) tak ma to vyšlo menej ako na predraženom Slovensku.

Len to zhrniem na záver - po prijímačkách som odchádzal sklamaný. Neviem, či to bola len moja ojedinelá skúsenosť, alebo je to bežná prax. A to som ešte ani nepoznal výsledok, ktorý, len tak mimochodom, dávali do systému niekoľko dní. (v Česku to bolo do 24 hodín)

Viac informácií o tom, aké boli prijímačky v Martine, prečo sa mi ešte zdali divné a hodnotím ich negatívne, nájdeš v článku Deň D.

Záver

Takže, koniec koncov, som rád, že som sa dostal do Česka a celkom sa tam aj teším. Som zvedavý, čo všetko bude štúdium obnášať a dúfam, že to bude zvládnuteľné.

Dúfam, že sa ti článok aspoň trochu páčil, svoj súhlas alebo nesúhlas môžeš pokojne a najmä slušne vyjadriť v komentároch a otázky môžeš smerovať na to isté miesto ;)

WD

Vitaj!

Či už si sem zavítal úplnou náhodou, alebo si tento blog horko-ťažko našiel, vitaj. Pravdepodobne sa však viac či menej zaujímaš o túto tému a tak tvoja prítomnosť nie je náhodou. Áno, som zubárom na LF v Hradci Králové, Univerzity Karlovej v Prahe. A na tomto blogu by som rád predstavil všetko, čo je so štúdiom tohto odboru na tejto konkrétnej fakulte spojené.

Ale najprv pekne poporiadku. V čase písania tohto článku som čerstvo prijatým medikom v odbore zubné lekárstvo. A preto, že mám všetko ešte viac-menej v čerstvej pamäti (maturita, prijímačky), začínam písať tento blog už teraz. Rád by som Ti na úvod priblížil, čím všetkým si musíš približne prejsť, ak sa chceš na túto fakultu dostať a čo ťa neminie, pokiaľ chceš byť úspešný najmä na prijímačkách (maturita = formalita). Chcem zhrnúť na jedno miesto všetky informácie, dohady, polopravdy a nepresné fakty, ktoré chýbali aj mne a niekedy je ťažko sa k nim dostať počas prípravy na medicínu. Chcem to všetko uviesť na pravú mieru aby pre Teba bolo jednoduchšie rozhodnúť sa, či Ti stojí za skúšku vybrať sa týmto smerom.

Pred prípravou na maturitu a prijímačky som sa ocitol ešte v lete, pred štvrtým ročníkom na strednej škole, v slepej uličke. Sám som nevedel, či moja voľba bola správna a či ísť na technickú školu je pre mňa to pravé. Áno, mám rád fyziku a viac-menej aj matiku, ale nie je to len o tom. Ešte v septembri vo štvrtom ročníku som v škole navštevoval predmety ako matika, vyššia matika, fyzika, informatika a neviem čo ešte všetko. Po nejakých troch týždňoch školy som však urobil zásadný krok. Všetky doterajšie predmety som si zmenil, takpovediac neostal "kameň na kameni" a úplne som zmenil svoje smerovanie. Smer medicína. Sám neviem prečo, faktorov bolo asi viac. Jedným z nich bolo to, že som 5 mesiacov pred posielaním prihlášok na VŠ ani len netušil, aký odbor si vyberiem. Druhou vecou bolo uplatnenie. To, že by som vyštudoval ťažký odbor, mi prácu nezaručí. Ďalším faktorom boli aj rodičia, ktorí ma podporovali v tom, aby som si vybral medicínu. Ďalšou a asi najzásadnejšou vecou bol celkový pocit, prestíž, ktorú v mojich očiach nesú so sebou lekári. Predsa len, pomáhajú ľuďom, zachraňujú životy a v neposlednom rade sa nemusia báť, že by neuživili svoju rodinu.

Takže ešte v ten mesiac, v septembri, som si všetky predmety zmenil. Namiesto matiky prišla biola, namiesto fyziky chémia. Nekonečné semináre matematiky a informatiky s dlhými názvami vystriedali oveľa kratšie názvy - Seminár z biológie, Seminár z fyziky, Seminár z Organiky, Seminár z Biochémie. Bolo toho veľa naraz, za tie prvé tri týždne sa už nakopilo zopár vecí, ktoré som musel seriózne dobiehať. Zobral som všetky zošity, vytrhol prvé strany na ktorých boli načarbané nejaké rovnice a hurá na bunku! A na tetraazoadamantán! Na Sylviov kanál! Alebo aj na Polčas rozpadu atómu polónia! Bolo toho ozaj veľa. Bál som sa hlavne toho, že mám veľké oči. Že na medicínu nemám a že mi nič z toho nevyjde a v septembri sa po maturite nahlásim na Úrad práce. Týždne však plynuli, ja som sa do toho pustil s plnou vervou a teraz môžem spokojne povedať, že som si, našťastie, neodhryzol príliš veľké sústo. Teda, bolo veľké, ale nie tak, aby som to celé nezvládol.

Tento blog ma za úlohu priblížiť Ti, aké veľké "sústo" musíš zvládnuť a tak nejako vymedziť hranice toho, čo sa ti učiť na prijímačky treba, čo nie a čo ti asi stačí na to, aby si sa tam dostal. Problém pre mňa bolo dokonca zistiť, aká je približná bodová hranica na prijatie do Hradca na zubarinu. Netušil som či mi stačí 50 bodov z 80, alebo mi treba tých bodov oveľa viac. Všetko to, ale aj ďalšie užitočné informácie sa pokúsim nejako zhrnúť a predostrieť ich priamo Tebe. Aby si to mal jednoduchšie. Aby si vedel, že vo februári, keď pošleš prihlášku na VŠ, môžeš knihy spokojne odložiť a relaxovať, pretože sa na medicínu už isto iste dostaneš ;). Samozrejme srandujem. Učil som sa až do predposledného dňa a som rád, že som bol trpezlivý. Všetko o tom, ako som sa pripravoval ja, nájdeš v samostanom článku, ktorý sa chystám pridať ešte do začiatku školy 1. októbra 2016.

Bude toho celkom dosť - okrem toho, že chcem priblížiť, ako som sa učil, by som chcel napísať aj konkrétne z čoho som sa učil, čo všetko som sa učil "zbytočne" a čo patrí do kategórie "must know stuff". Ďalej, aký som mal harmonogram učenia, či som svoje plány dodržal a ako mi to celé išlo. No a samozrejme, priblížim Ti aj Deň D, teda deň prijímačiek, keď som na raňajky zjedol len polku malej zoschnutej bagety z predošlého dňa a myslel som, že aj tú vyvrátim.
Ďalšie články budem písať počas školy, čo Ťa čaká a neminie, ak sa už sem na fakultu dostaneš. Teda celkovo priblížiť celé štúdium zubného lekárstva na Lekárskej fakulte v Hradci Králové od úplného začiatku až po, dúfam, zdarný koniec.

Takže, vychutnaj si môj blog. Dúfam, že informácie, ktoré tu nájdeš, Ti pomôžu s rozhodovaním, motiváciou učiť sa a hlavne kvalitne sa pripraviť na prijímačky a neskôr aj na samotné štúdium tohto odboru :).

WD